reklama

Koho sa špinaví politici naozaj boja?

Povedzme si pravdu. Ešte sme nevyhrali. Áno, politické figúrky sa na politickej šachovnici síce presunuli, ale kradne sa ďalej. Systém kradnutia a nášho okrádania ešte nepadol. Náš boj priatelia o čistú politiku sa ešte neskočil a sme len na začiatku. Teraz vám prezradím niečo z tej vysokej politiky, ako to v nej môže fungovať, ale najprv sa vám chcem priatelia zo srdca poďakovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ste naozaj skvelí. Len vďaka vám, niektoré moje blogy majú celkom slušnú odozvu. Vy ste tá sila, čo môže zmeniť naozaj celú „politickú tvár“ nášho milovaného Slovenska.

Prečo to tu dnes píšem? Veľmi dobre poznám „anatómiu, fyziológiu i psychológiu“ politickej moci. Nebol som vo vysokej politike dlho, pre svoje nekompromisné postoje, vládnuci politický "kanibalizmus", neústavnosť a nedemokratické spôsoby vládnutia, ktoré sú popísané v mojej knihe "Lekcie z demokracie" som politiku opustil. Dnes hovoria mnohí politici frázy o štandardnej politike, ale nie je ich tá štandardná politika, len o štandardnom okrádaní a klamní svojich spoluobčanov a ich neschopnosti tomu ani za 25 rokov zabrániť?!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viete, na úradoch prezidenta, premiéra, ministrov i rôznych spravodajských služieb to funguje asi tak, že denne sú spracovávané tzv. “zvodky“ , teda ide o informácie z médií, a iných spravodajských orgánov, ktoré mapujú, monitorujú a analyzujú informácie, ktoré by sa mohli týkať prezidenta, premiéra i ministrov. Podľa potreby sa potom robia analýzy, diagnostikuje sa daný stav, a tím poradcov potom navrhuje postupy, čo v danej veci prezident, premiér, či minister urobí. Vec nechá tak, alebo v danej veci dá vyhlásenie, alebo urobí v danej veci iné kroky.

Kedy prezident, premiér, minister, či politická strana nastolený problém nechá tak? Keď za a) nastolený problém je pre nich okrajový, za b) ich sa problém netýka, za c) o probléme mlčia veľké médiá, za d) o probléme sa na blogoch nediskutuje, za e) o probléme sa na blogoch diskutuje, ale problém nemá ohlas, teda čitateľnosť. Vtedy sa aj ten dôležitý problém môže stať okrajovým a potom je už isté, že sa týmto problémom už nebude nikto ani zapodievať. Čo z toho logicky vyplýva? Ste to aj vy čitatelia, čo môžete priamo zasahovať do toho, čím sa bude aj prezident, premiér, minister, či politická strana v danom týždni zaoberať a v tom je ta vaša veľká sila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako to funguje? Jednoducho. Keď niekto napíše aj tu na blogu článok, ktorý bude mať vysoký čitateľský ohlas i vysokú karmu, tak sa môže ľahko stať, že keď sa týka tento článok prezidenta, tak sa týmto článkom môže zaoberať aj prezident a jeho poradcovia. Keď sa týka tento článok premiéra, tak sa týmto článkom môže zaoberať aj premiér a jeho poradcovia. Keď sa týka tento článok ministra, tak sa týmto článkom môže zaoberať aj minister a jeho poradcovia.

Funguje to však aj naopak. Keď je však čitateľnosť článku nízka, jeho karma je nízka, tak sa týmto článkom nikto a nikde zaoberať nebude. Keď som napríklad napísal tu na tomto blogu 18.11.2014 výzvu: „Pán prezident, vyjadrite sa a zasiahnite“. Táto moja výzva mala čitateľnosť len okolo 3000, ale článok „Mzda“ mal čitateľnosť okolo 250 000. Myslíte si, že sa pán prezident bude toto mojou výzvou ihneď zaoberať? To určite nie. Keby však mala moja výzva „Pán prezident, vyjadrite sa a zasiahnite“ čitateľnosť 250 000, tak by sa možno pán prezident vyjadril k danej politickej situáciu už skôr. Okolo 250 000 čitateľov je už predsa iná masa, ktorá už žiadnemu vysokému politikovi nie je ľahostajná! Vy čitatelia tak môžete a máte silu určovať aj politické témy a tu vašu silu v zmysle demokracie aj využívajte. Už T.G. Masaryk to povedal presne: Demokracia je diskusia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To isté platí aj o mojej internetovej knihe „Lekcie z demokracie“, keď si ju prečíta 100 čitateľov, tak sa nestane nič, ale keď 5000 čitateľov, tak to je už iná sila. Môžu sa jej obsahom zaoberať aj média, a chorá politika sa môže aj touto osvetou liečiť, ozdravovať a uzdravovať. Využite túto svoju silu verejnej mienky, a pomáhajte aj vy zlepšovať politiku Slovenska. Len tak, zmeníme absurdný stav, že ten, čo ukradol 100 € je na Slovensku zlodej a tí, čo nás všetkých okradli o milióny eur sú označovaní aj za úspešných politikov. V politike predsa ide o vás, vaše deti, vašu rodinu, vašu budúcnosť, vaše platy, vaše peňaženky a v prípade dôchodcov aj o výšku vašich dôchodkov! Kto sa vykašle na politiku, nech sa potom nediví, že aj politika sa naňho vykašle. Z vysokej politiky som si doniesol aj poučenie, že politici si k občanom dovolia len to, čo im občania dovolia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Špinaví politici si zas musia uvedomiť, že tie blogy neútočia na nich, ale tie blogy sú len obranou všetkých slušných a dobrých občanov proti ich špinavej politike. Kritika špinavých politikov je tu teda  pre nich vlastne pomoc, aby prestali robiť svoju špinavú politiku a začali slúžiť občanom, lebo preto sú občanmi tak dobre a nadpriemerne platení a živení, a nie sú tak dobre platení a živení občanmi preto, aby ich bezcharakterne klamali a okrádali.

Najčítanejším blogérom o špinavej politike a špinavej ekonomike radím, aby počítali aj s rizikom, že môžu byť na základe svojich blogov aj niekým monitorovaní, sledovaní, provokovaní a v prípade potreby aj diskreditovaní. Autori, ktorí sú proti špinavej politike môžu byť za svoje blogy aj zažalovaní a trestne stíhaní a pokuty tiež nie sú malé. Niektorí politici už aj na tých pokutách poriadne zbohatli. Prečo aj napriek tomu riziku idem do toho aj ja? V Prahe, ako poslanec FZ ČSFR som hlasoval za vznik Slovenska, a preto ani dnes mi nie je jedno akým demokratickým to Slovensko vlastne je. F. Rabelais to vyjadril jasne: „Kto nemá svedomie, ten nemá nič.“ M. Figuli to vyjadrila jasne: „Nenávidím život na cudzí účet.“ Kde sa slobodne klame, kde sa slobodne kradne, tam už sloboda nie je. Kto mlčí o zlu, kto nepodporí dobro, je ešte dobrý?

Preto radím vám milí blogeri, dajte si pozor, špinaví politici sú schopní totiž všetkého, len nie čestného a demokratického súboja. Možno aj pán Nicholson, ktorý písal o „gorilách“, ktoré stále žijú nepotrestané medzi nami, by vám o tom vedel veľa porozprávať, ako sa mu diali rôzne veci. Buďte si istí, že tieto veci nerobili tí, s čistým svedomím. Preto, keď autor XY aj napriek tomuto riziku možného sledovania, monitorovania, provokovania, diskreditovania a možných pokút ide do toho, a ide brániť svojim blogom aj nás, tak je slušné a morálne takého autora podporiť aspoň karmou.

Keď sa autor XY zastáva nás a háji naše záujmy, tak aj my sa zastaňme autora a podporme ho aj tým, že jeho články budeme šíriť medzi svojim známymi ďalej. Len tak sa špinaví politici schopní všetkého budú báť do života blogéra zasahovať. Urobme tak z populárnej „športovej mexickej vlny“ tu našu „slovenskú demokratickú vlnu“ a uvidíte, že postupne sa aj špinavá politika začne naozaj meniť k lepšiemu. Najdôležitejšie preto je, aby sa článok šíril medzi občanmi čo najďalej, a tak pomáhal robiť svoju osvetu aj tam, kde na politiku, a teda aj na seba kašlú.

My všetci i naše deti si predsa zaslúžime žiť konečne dôstojný a šťastný život bez korupcie, klientelizmu, klamania, okrádania i bez špinavých politikov. Autori, ktorí sa neboja otvorene písať blogy proti špinavej politike sú predsa tí, čo nielen riskujú, ale svojimi blogmi sa nesnažia len preklínať tmu, ale snažia sa rozsvietiť aspoň to najmenšie svetielko.

Preto želám všetkým blogérom, ktorí sa neboja písať o špinavej politike, a špinavej ekonomike čo najviac čitateľov a podporovateľov. Ste to vy čitatelia, a nikto iný, kto slobodne rozhodnete, či z článku XY ostane len malá iskrička, ktorá o deň navždy zhasne alebo vzbĺkne plameň, v ktorom zhorí každá špinavá politika. Toto je naša ľudovláda, teda demokracia v praxi medzi voľbami.

Preto nikdy nezabudnite na svoju silu. Najhoršia je naša ľahostajnosť k blogom a blogérom, ktorí nám chcú pomáhať a ktorí bránia naše záujmy. Aj vďaka tejto ľahostajnosti aj dnes po 25 rokov tá naša demokracia na Slovensku stále krváca. Pochopme, že je to predsa naša ľahostajnosť k demokracii, ktorá demokraciu zabíja.Takže, koho sa špinaví politici naozaj neboja? Neboja sa svojich zmanipulovaných oviec a baranov. A koho sa špinaví politici naozaj boja? Boja sa len vás aktívnych a nezmanipulovateľných čitateľov, a čím vás bude viac, tým sa vás budú báť viac. Keď vás, aktívnych a nezmanipulovateľných čitateľov však bude málo, tak aj oni sa vás budú báť málo. 

P.S. Tak, teraz už viete, že je naozaj všetko len vo vašom srdci, vašej hlave a vo vašich klikoch na webe. Začnime už teraz spolu po celom Slovensku šíriť “slovenské demokratické vlny“ a v nich sa časom „utopia“ všetci nedemokratickí a špinaví politici.

Tibor Bindas

Tibor Bindas

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.bindas.eu"3M" Moc Morálnym Múdrym a Slovensko bude silné a spravodlivé pre všetkých. Moje blogy sú moje podozrenia, hodnotové súdy, fikcie i satira na veci verejne. Sú písané vo verejnom záujme. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu