Už J.W. Goethe to vystihol dosť jasne: „Kto si zapne prvý gombík zle, ten sa už dobre nepozapína.“ Myslím si a politická, ekonomická i etická realita to aj dnes jasne dokazuje, že revolúcia v roku 1989 nebola ani tak „Zamatová revolúcia“, ako to bola skôr poriadne „Zbabraná revolúcia“.
Viem, tí čo boli pritom sa budú proti tomu búriť, ale aj dnes žneme to, čo aj oni vtedy zasiali. Dnes môžeme konštatovať, že aj vďaka tejto „Zbabranej revolúcii“ sme stratili už viac ako 25 rokov a strácame ďalej. Za takúto špinavú politiku plnú špinavých politických káuz som vtedy v roku 1989, v časoch revolúcie po svojom vtedajšom pracovisku nechodil s trikolórou a neštrngal som kľúčmi. Viem, vtedy sme boli všetci plní ideálov a sám som sa veľmi tešil zmene, že bude lepšie politicky, ekonomicky i eticky. Nikto z nás vtedy ani netušil, ako sa to všetko môže ľahko pobabrať a zbabrať.
Hlavní predstavitelia revolúcie hovoria aj dnes o slobodných voľbách, slobode vierovyznania, o otvorených hraniciach, o zrušení vlády jednej strany a to treba naozaj oceniť, ale to je všetko. Vtedy z námestí zaznievalo posolstvo o láske, a dnes po viac ako 25 rokoch dominuje skôr nespokojnosť a nahnevanosť obyčajných občanov a spravodlivý hnev na špinavú politiku, ktorá vyháňa ľudí za prácou do cudziny.
Dnes je mi jasné, že vtedy sa premrhala veľká šanca na kvalitnú a radikálnu zmenu k lepšiemu. Morálni politici začali ustupovať nemorálnym a múdri ustúpili hlupákom. Aj to dokazuje, že porekadlo: „Múdrejší ustúpi“ nie je vždy správne. Zdá sa, že pravda, spravodlivosť a demokracia bola udupaná už v samotnej privatizácii, ktorú mnohí i dnes označujú za lúpež storočia. Prečo? Nemohlo byť predsa morálne, spravodlivé a legálne, aby z večera do rána vznikali noví milionári. Také niečo v poctivom a skutočnom kapitalizme neexistovalo. Veď ani napríklad pán Ford nezačínal a nestal sa bohatým podnikateľom, tým že niekoho okradol.
Kto tvrdí, že to bolo vtedy legálne, tak sa mýli, lebo legálne je len to, čo je spravodlivé, a keď to nebolo spravodlivé, tak to nebolo ani legálne. Legalita podľa mňa bez spravodlivosti totiž neexistuje. Až spravodlivosť dáva všetkému legalitu a právo a preto nespravodlivosť berie všetkému legalitu a právo. Právo, ktoré nevychádza zo spravodlivosti, nemôže byť ani právom. To, že zákony boli také, že mohli dovoľovať kradnúť a okrádať ostatných spoluobčanov vo veľkom je jedna vec a svedomie tých, čo to zneužili na kradnutie a okrádanie svojich spoluobčanov je ďalšia vec a to vec ich svedomia!
Hovorí sa, že mŕtvi učia živých, preto sa poučme od príbehu slávneho svetového filozofa Sokrata. Sokrates bol obžalovaný, že kazí mládež tým, že ich odvádza od ctenia si božstiev vtedy uznávaných v Aténach. Za to bol podľa zákona trest smrti. Sokrates trest prijal lebo bol podľa zákona. Pravda však je, že zlo nevykonal, lebo učil len kriticky myslieť a to je dobro a nie zlo. Sudcovia sa však držali len zákona. To, že nad týmto zákonom má vládnuť spravodlivosť, teda dobro nevedeli. Tak vykonali dodržaním zlého a nespravodlivého zákona zlo, a nie dobro. Aké je z toho poučenie aj pre dnešok po tej privatizácii pre tých, ktorí sa bránia zákonnosťou? Nie zákony, ale spravodlivosť všetko legalizuje, legitimuje a ospravedlňuje. Nie zákony, ale nespravodlivosť všetko nelegalizuje, nelegitimuje a neospravedlňuje
Okrádať zlými privatizačnými zákonmi vlastných spoluobčanov predsa nemôže byť legálne. Cieľom a zmyslom práva a zákonov je predsa konať medzi občanmi spravodlivosť a nie nespravodlivosť! Môže byť zákon, ktorý legalizuje nespravodlivosť ešte legitímny a legálny?! Pravda buď je alebo nie je. Pravda sa nedá odhlasovať žiadnym parlamentom na svete. Bez spravodlivosti a pravdy, nemôže byť nič správne a ani právne. Tu však boli schválené také zákony, ktoré dovolili jedným nespravodlivo zbohatnúť a to na úkor väčšiny. Demokracia však vznikla pre prosperitu väčšiny, a nie pre prosperitu menšiny a to na úkor väčšiny. Sokrates to vedel už pár storočí pred Kristom a my to nevieme ani dnes: „Zákonnosť a spravodlivosť musí byť to isté.“ Preto, keď zákonnosť a spravodlivosť nie sú to isté, tak mohla byť potom táto “divoká privatizácia“ ešte zákonná a legálna?
Hovorí sa, že absurdnosťou doby po tejto „Zbabranej revolúcie“ bolo aj to, že po pochybnej privatizácii sa ekonomika Slovenska lacno rozpredala. Nestratilo už vtedy Slovensko svoju ekonomickú samostatnosť?! Existuje vôbec dnes na Slovensku ešte slovenská ekonomika? Neexistuje tu len cudzia zahraničná ekonomika, pôsobiaca na Slovensku? Neveríte? Tak si zistíte vlastníkov všetkých „vlajkových lodí tzv. slovenskej ekonomiky“. Neocitli sme s tak vďaka pochybnej politike dnes v milosti a nemilosti zahraničných vlastníkov?
Nie je výsledkom tejto zlej privatizácie aj stav, ktorý už dávno opísal M.R. Štefánik? : „Nie je to hrozné, že syn bohatého otca, leňoch, zlý človek, má toľko peňazí, že si môže zadovážiť všetky radosti života, a robotník pracujúci s napätím všetkých síl má sotva na existenciu rodiny? V budúcnosti bude treba upraviť i právo na požitky. Každý bude mať právo na toľko požitkov, koľko si svojou prácou zaslúži.“ Nenaplnila práve táto nešťastná privatizácia tieto Štefánikove slova? Autor tejto nešťastnej privatizácie to určite označí za „hlboké nedorozumenie“, ale to je naopak hlbokým pochopením toho, čo sa tu vlastne stalo.
Privatizácia mala zabezpečiť blahobyt pre všetkých, ale blahobyt zabezpečila, len pre niektorým, a väčšinu občanov tá privatizácia asi len okradla. Absurdnosťou je, že ešte po 25 rokoch tej „slávnej“ privatizácie sa musíme zbavovať bezcenných „cenných“ papierov, aby sme neplatili účty za hodnotu toho, čo hodnotu už nemá. Absurdnosťou je, že V. Klaus nás ide poučovať o ekonomike, ktorú tak masívne a rýchlo zlikvidoval. Tak takto dopadla tá jeho slávna privatizácia. Nebola takáto privatizácia len novou technológiou masového okrádania a rozkrádania?
Absurdnosťou doby po tejto „Zbabranej revolúcie“ je aj to, že sú občania, ktorí pred zimou radšej obetujú svoju slobodu a spáchajú trestný čin, len aby ich zavreli a aby tak nezamrzli na slobode niekde na chodníku v tuhej zime. Vedia, že väzni nemajú síce slobodu, ale majú istotu, že nezamrznú v tej ťažko vybojovanej slobode. Áno, sloboda je cenná hodnota, ale len keď dáva príležitosť dobrým a nie hlavne tým zlým a zlu! So slobodou je to asi tak, ako s tým nožíkom. Nožík sa dá slobodne použiť na natretie chleba i zavraždenie človeka. Preto, nie každá sloboda je naozaj dobrá. Sloboda pre zlých a slobodné konanie zla už nie je slobodou, lebo to už je tyraniou.
Absurdnosťou doby po tejto „Zbabranej revolúcie“ nie je aj to, že obete totalitného režimu ostali obeťami aj tohto nového demokratického režimu? Prečo? Nie je to predsa tak, že tí, čo tie obete prenasledovali majú dnes často lepšie dôchodky a tak vyššiu životnú úroveň, ako tie ich samotné obete?! Absurdnosťou doby po tejto „Zbabranej revolúcie“ je aj to, že následky tejto „Zbabranej revolúcie“ pociťujeme aj dnes. Nie je výsledkom tejto „Zbabranej revolúcie“ fakt, že mohli potom zbohatnúť na úkor nás všetkých rôzne špinavé skupiny, špinavé strany a špinaví politici?
Nie sú výsledkom tejto „Zbabranej revolúcie“ aj žobrajúce deti a tisícky bezdomovcov po celom Slovensku? Pritom príbehy týchto ľudí sú rôzne, niektorí z nich prišli o prácu. Niektorí o byt v exekúcii. Preto prespávajú v zime často aj po kanalizáciách. V lete ich vidno po lavičkách v parkoch, najčastejšie však pri kontajneroch, kde plnia svoje igelitky a žijú svoj sen, že všetko nedojete, všetko nedopijete alebo nedofajčíte, len aby im niečo ostalo, aby mohli prežiť výdobytky tejto „Zbabranej revolúcie“.
Neviem ako vy, ale ja som z tejto revolúcie poriadne sklamaný. Moje očakávania o demokracii, pravde a spravodlivosti sa nenaplnili. Babráci si však nikdy chlapsky nepriznajú, ako to v tejto revolúcii pobabrali a zbabrali.
Prečo sme sa nepoučili z histórie? Nemecko prehralo 2. svetovú vojnu a bolo vo vojnových, politických, ekonomických i etických ruinách. Aj napriek zničenej ekonomike, vďaka schopným politikom a odborníkom im stačilo len 20 rokov, aby ich ekonomika patrila opäť k 5 najsilnejším ekonomikám sveta. Porovnajte si tak, čo sa podarilo za 20 rokov urobiť z po vojne zničeného Nemecka nemeckým politikom, a čo sa podarilo za 25 rokov urobiť zo Slovenska našim politikom! Rozdiel je myslím si šokujúci, brutálny, priepastný a radikálny. Slovensko pritom pri svojom vzniku nebolo po prehratej vojne v ruinách a rozvalinách, ako bolo Nemecko! Aj z toho historického porovnania a príkladu vidno, že za 20 rokov sa dá urobiť pre obyčajných občanov veľmi veľa, i veľmi málo a rozhodlo to, akí politici boli pri moci.
Preto si myslím, že o „Zamatovej revolúcii“ by sme mohli hovoriť, keby tu všetko fungovalo, ale čo tu vlastne funguje tak, ako má? Funguje podľa vás, tak ako má súdnictvo? Funguje podľa vás, tak ako má zdravotníctvo? Funguje podľa vás, tak ako má polícia? Funguje podľa vás, tak ako má poľnohospodárstvo a ostatné odvetvia?!
Ale nakoniec treba priznať, že niečo tu naozaj funguje na špičkovej úrovni. Čo tu naozaj skvelo a svetovo funguje je korupcia, klamanie a okrádanie vlastných spoluobčanov. Čo tu naozaj skvelo funguje sú sústavné špinavé politické kauzy. Na základe tohto stavu si myslím, že veľké ideály „Zamatovej revolúcie“ boli poriadne pošliapané.
Otrasný príbeh, keď sa babka neliečila na rakovinu a zomrela je krutý, ale aj symbolický. O čo išlo? Babke prišlo zle a skončila v nemocnici. Dedko nechápal, čo sa stalo, až kým nenašiel v babkinej zásuvke kopu nevybratých receptov na lieky. Keď prišiel dedko za babkou do nemocnice, tak sa jej spýtal prečo tie lieky nevybrala. Babka dedkovi povedala, že z ich dôchodkov si toľko liekov nemohla dovoliť zaplatiť. Výsledok tejto biedy? Babka o pár dni na rakovinu zomrela. Nie je aj toto otrasný príbeh o našej špinavej politike? Mohla to byť „Zamatová revolúcia“ keď priniesla so sebou aj toľko politickej špinavosti, toľko zla, tragédií a ľudského utrpenia? Preto „To je ono!“ sa po 25 rokoch u mňa zmenilo na „To nie je ono!“
Paradoxom tejto 25 ročnej epochy je, že hoci tu bolo tak veľa špinavých politických káuz a podozrení, ktoré sa týkali okrádania nás obyčajných občanov, aj tak nikto nesedí a nikto nám tie ukradnuté milióny nikdy nevráti.
Keby sme mali tých špinavých a zlodejských politikov v našom byte, tak sú už dávno z nášho bytu preč, lebo zlodejov a klamárov by sme vo svojom byte nestrpeli. To, že sú v politike, kde sa tiež jedná o naše peniaze, je nám to už jedno?! Nestali sme sa tak my, obyčajní občania od roku 1989 vďaka špinavej politike hlavne „generáciou uťahovania si opaskov“? Takto zmutovaná demokracia môže byť ešte naozaj demokraciou?
Vyzerá to tak, že tá „Zamatová revolúcia“, ktorú ja volám „Zbabranou revolúciou“ bola len o obale, ale nie o obsahu. Naozajstné revolúcie sú však o obsahu, a nie sú preto o obale. Je to politický obsah, a nie politický obal, čo posúva celú krajinu vpred k prosperite! Výsledkom „zbabranej revolúcie“ nie je aj to, že už sa nezaoberáme tým, že či sa kradne a klame, lebo na to sme si už zvykli, ale témou dňa je už len to, že či kradli viac špinaví červení, alebo špinaví modrí? Zdá sa, že my už nie sme ani tak občania, ale len tie povestné uvarené žaby. Pritom si stačí zobrať za príklad Škandinávske krajiny. Ich vysoká životná úroveň sa odvíja aj od toho, že sa tam tak neklame a nekradne. Vidíte, čo niekedy stačí na prosperitu. Neklamať a neokrádať vlastných spoluobčanov! Také jednoduché a zároveň na Slovensku, aj tak ťažké.
Verte mi, že vôbec nezávidím milionárom tie ich milióny, nech ich majú, ale nech si ich zaslúžia. Človek, ktorý svetu i národu veľa dal, tak ten nielenže môže byť milionárom, ale ten musí byť milionárom! Ale človek, ktorý svetu i národu nič nedal, len vlastných spoluobčanov okradol, a všade kradol a bral, tak aj ten má byť milionárom? Vôbec nerozhoduje to, či je niekto chudobný, alebo bohatý, ale rozhoduje to, či je spravodlivo chudobný a spravodlivo bohatý. Kto málo spoločnosti dáva, nech aj málo má, lebo to je spravodlivé. Naopak nespravodlivé je, keď niekto málo spoločnosti dával, ale veľa od spoločnosti bral. Pritom ti nečestne bohatí sa často pasujú do silných „alfa samcov“, ale silný človek je len ten človek, ktorý nepotrebuje, ani kradnúť a ani klamať, aby sa vedel uživiť lebo jeho sila je práve v tom, že k tým miliónom sa vie dopracovať čestne, spravodlivo a morálne. Netrvá to síce z večera do rána, trvá to roky, ale je to o čistom svedomí.
Preto nebolo by čestné od tých veľkých revolucionárov z roku 1989 počuť na základe dnešnej reality tieto slová: „Prepáčte nechceli sme to tak, ale zbabrali sme to tak?“ Po 25 rokoch „Zbabranej revolúcie“ nežneme aj dnes to, čo sa vtedy zasialo? Preto nielen na úvod, ale aj na záver sa hodia slová J.W. Goetheho: „Kto si zapne prvý gombík zle, ten sa už dobre nepozapína.“ Posledných 25 rokov nie je jasným dôkazom toho, že vybudovať nový režim so starými politickými štruktúrami sa naozaj nedá?!
O sociálnom štáte sa tu stále len blúzni. Každý predsa vie, že sociálny štát, bez silnej ekonomiky neexistuje. Zdá sa mi, že dnes sme svedkami skôr antisociálneho štátu. Prečo? Lebo tí, čo ešte niečo majú, tak si uťahujú opasky na bruchu, ale tí, čo už nič nemajú, tak si už uťahujú opasky na krku! Neveríte tomuto hororovému scenáru? Tak, si prečítajte, koľko nezamestnaných ľudí skončilo svoj život samovraždou z ekonomických dôvodov.
Uvedomujeme si, že počtom obyvateľstva sme len ako jedno hlavné mesto?! Malá krajina sme, no veľké problémy máme, lebo nie tých morálnych a múdrych do politiky volievame.
Slovensko potrebuje idoly a vzory v politike, ekonomike a každej profesii, len takto môžeme začať prosperovať. Hodnota pravých a falošných politikov je rovnaká, ako je hodnota pravých a falošných peňazí. Falošné peniaze, ako vieme nemajú žiadnu hodnotu a falošní politici tiež. My obyčajní občania však môžeme byť tak figúrkami, ako i hráčmi. Čím, chcete byť vy? Keď si myslíte, že revolúcia v roku 1989 bola zbabraná a nedokončená, tak ste to vy, kto sa pridá k tým, ktorí tvrdia, že nedokončenú revolúciu je treba dokončiť, lebo táto revolúcia nebola dokončená, ale bola len babrákmi zbabraná a preto ostala nedokončená. Poďme ju spolu dokončiť. To, čo väčšina z nás obyčajných občanov žije nie je predsa ono.
