Toto je celkom iná pravda o vzniku Slovenska

Autor: Tibor Bindas | 4.1.2016 o 10:53 | (upravené 4.1.2016 o 10:59) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1961x

Motto: "Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť." M.R.Štefánik Tak, ako základy domu musia byť celé, a nielen polovičné, aby celý dom mohol pevne stáť, tak aj základy domu Slovensko musia stať na celej pravde, a nie polopravde.

Každý Slovák má vedieť o vzniku Slovenska celú pravdu, a nielen mystifikujúcu a polovičnú pravdu. Tak sa potom rodia len skreslené mýty, ale Slovensko, ak má prežiť musí stať a rásť na celej pravde. Túto pravdu sme dlžní povedať nielen dnešným mladým ľuďom, ale aj generáciám,  čo tu prídu po nás. Toto je svedectvo jedného z tých, ktorí tiež boli pri zrode Slovenska, ale o nich sa hlavne mlčí, čo niekomu aj dnes veľmi vyhovuje.  

Ako každý rok, aj tento rok sa oslavoval vznik samostatnej Slovenskej republiky. V masmédiách, ktoré vedia formovať postoje a verejnú mienku hneď miliónov občanov ste sa mohli dočítať hlavne toto: „Vzniku samostatného štátu a zániku ČSFR predchádzala Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, na ktorej sa 17. júla 1992 uzniesli poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady. Spoločný štát Čechov a Slovákov sa rozpadol potom, ako na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky.“

Ako každý rok, i tento rok ostali poslanci bývalého ČSFR, ktorí v Prahe hlasovali za zánik ČSFR, a teda logicky aj za vznik samostatnej Slovenskej republiky ostali ako každý rok bokom, hoci pravda je taká, že veľké historické hlasovanie za naše Slovensko sa odohralo aj v Prahe. Práve toto prelomové rozhodnutie v Prahe  naplno otvorilo dvere k vzniku samostatného Slovenska.

Dnes to už nikoho nezaujíma, ale kvôli historickej pravde treba povedať, že pre tých z nás čo sme bojovali za Slovensko už v Prahe nebolo to vtedy vôbec ľahké. Prečo? Lebo vtedy  nikto z nás dopredu nevedel, ako to naozaj s našim milovaným Slovenskom po rozdelení ČSFR nakoniec  dopadne.

Ako slovenský poslanec vo FZ ČSFR som vtedy dostával listy tipu, že keď zahlasujem za zánik ČSFR, tak Slovensko príde  na kolenách o 6 mesiacov pýtať Čechov o pomoc, že Slovensko po rozdelení padne, a bude ešte pod silnejším diktátom Prahy, ako bolo doteraz a podobne.

Prečo som sa takými listami vtedy nedal zastrašiť? Mal som silnú vieru, že občania Slovenska milujú Slovensko, a preto napriek možným ťažkostiam to všetci vydržíme a nedopustíme, aby Slovensko padlo na kolená, lebo Slovensko musí prežiť.

Pamätám si, ako sme si tí, čo sa rozhodli zahlasovať za vznik Slovenska s humorom hovorili, že: „Radšej budeme jesť celý rok kapustovú  polievku, ale Slovensko nezradíme, za Slovensko zahlasujeme, a sna menom Slovensko,  ktorý snívali už predošlé generácie i naši velikáni – Ľ. Štúr i M.R.Štefánik sa nevzdáme.“ Tak sa aj stalo.  

Niektorí poslanci z bývalej SNR to naše hlasovanie môžu zľahčovať i ignorovať aj tým, že vznik Slovenska neoslavujeme spolu, ale vtedy sme my poslanci v Prahe riskovali viac, ako oni v Bratislave. Prečo? Keby to naozaj so Slovenskom vtedy dopadlo zle, tak občania by to vyčítali nám poslancom FZ ČSFR, lebo boli sme to my poslanci ČSFR, ktorí spôsobili zánik, a teda rozdelenie ČSFR na samostatné Česko i samostatné Slovensko. Držala nás vtedy len viera, že Slovensko a občania celého Slovenska majú na to, žiť za svoje, a nepotrebujú počúvať, ako niekto tam v Prahe dopláca na nás Slovákov. To hlasovanie bolo vtedy v Prahe naozaj veľmi tesné, a do posledných napätých chvíľ sme nevedeli, ako to všetko nakoniec dopadne.

Pokrivenú históriu samostatného Slovenska preto treba pravdou narovnať a vždy 1. januára treba túto pravdu aj brániť, lebo niekomu tá pravda naozaj prekáža a vadí, a chcel by ju pri každoročných oslavách stále odignorovať. Pravdou však je len to, čo sa stalo, a nie to, čo sa nestalo. Čo vtedy riskovali a obetovali poslanci z bývalej SNR?

Juhoslávia sa vtedy rozdelila bojom a krvou, my kultúrne ústavným zákonom

V Európe sa na Balkáne delila Juhoslávia. Zrod nových štátov sprevádzala tragédia, vojny a smrť. My občania  v ČSFR  sme si vtedy zachovali chladnú hlavu. Aj vďaka nám poslancom v Prahe k žiadnemu tragickému deleniu nedošlo. Hovorí to o vyspelosti oboch národov. Som len jedeným z priamych svedkov udalostí, ale aj túto pravdu treba poznať, a netreba ju stále ignorovať.  

Pre tých čo už na to zabudli, alebo ešte neboli na svete treba povedať, že v tých časoch to vtedy vrelo na Slovensku i v Česku, stačí si prelistovať noviny z tej doby. Preto mnohí  sa aj v zahraničí začali obávať, či aj tu nemôže nakoniec nastať druhá krvavá Juhoslávia. Našťastie sme to zvládli. Po našom hlasovaní vo FZ ČSFR o rozdelení ČSFR sa dá povedať, že celý civilizovaný, kultúrny  a vyspelý svet  si vtedy vydýchol spolu s nami. My sme ten veľký svet nesklamali. Preto tento veľký svet obdivuje toto humánne a civilizované rozdelenie ČSFR i dnes. No aj tu platí to známe, že: „Doma však nie je nikto prorokom.“

Tak kultúrne a civilizovane, ako sa rozdelila ČSFR sa vo svete nerozdelil ešte nikto. V tom sme i dnes naozaj svetoví, a mnohí vo svete sa môžu od nás len učiť. Naše malé Slovensko sa tak stalo pre celý veľký svet odrazu veľkým príkladom a vzorom. Preto aj na tom sa dá aj dnes budovať hrdosť nášho Slovenska, veď vtedy Slovensko historicky obstálo pred celým veľkým svetom, a vtedy aj ten veľký svet písal o našom malom Slovensku, i o tom našom historickom a prelomovom hlasovaní v Prahe s veľkým rešpektom a obdivom.

Preto už v prvý deň existencie Slovenska,  aj vďaka nášmu hlasovaniu v Prahe diplomaticky Slovensko uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Ruská federácia, Čína, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko. V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa Slovensko stalo členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO.

Preto je aj dnes hanbou, keď sa  pri oslavách vzniku nehovorí aj táto pravda. Smutné je aj to, že aj dnes u nás doma na našom Slovensku sa nájdu stále aj takí, ktorí aj dnes nemilujú Slovensko a zatracujú nás, i naše historické a prelomové hlasovanie. Pritom na druhej strane keď naše Slovensko víťazí vo futbale, v hokeji, či  jazde Sagana, tak vtedy aj oni kričia Slovenskoooó...

Tieto pokrivené a mystifikované dejiny nového Slovenska je preto treba už konečne narovnať. Mýtus nie je pravda. Keď chce Slovensko rásť a dozrievať ďalej musí byť postavené cele na pravde, a nie na polopravde, či klamstve. Slovensko musí byť postavené na pravde, teda na skale a nie na klamstve a teda piesku. Základy postavené zo skál sú predsa celkom iné, ako základy postavené  z piesku.  Preto Slovensko, a jeho občania si zaslúžia, aby základy Slovenska boli postavené na pravde, a nie na piesku.

P.S. Najväčšia každého a aj národa povinnosť je byť k samému sebe úprimným, a to aj my byť musíme, musíme mať, keď chceme ďalej prísť a žiť, tú silu všetko si vyznať a potom zase silu to robiť a na napravení pracovať, inakšie budeme tam viaznuť, kde sme dosiaľ viazli. Ľ. Štúr

Viac na www.bindas.eu  v knihe "Lekcie z demokracie", ktorá je naozaj zadarmo, a nie ako "vlaky zadarmo", ktoré nás stoja milióny eur. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?